Pre človeka, ktorý má aspoň minimálne ekonomické vzdelanie a aký takýrozhžad v histórii bankovníctva, nemôže prejsť deň bez toho, aby navlastnej koži nepocítil nevýhody dnešného systému frakčného-rezervnéhobankovníctva. Jedným z jeho okatých avšak často prehliadaných efektovje tzv. mýtus termínovaných vkladov. Pri netermínovaných vkladoch, t.j.šekových účtoch, osobných účtoch, sporožírových účtoch alebo bežnýchúčtoch, tieto typy účtov sú súčasťou hotovosti podnikateža alebobežného občana, podobne ako mince a bankovky. Vkladatež má v úmyslenarábať s nimi takmer každý deň. Nemá záujem o úrok, dokonca by tietopeniaze uložil do banky aj bez úroku. Banky by však nezarobili nič, akby držali celý objem týchto vkladov v hotovosti. Aby zarobili, musiaich krátkodobo požičať ďalším podnikatežom. Banky sú však stálelikvidné, pokiaž si peniaze nevyberú všetci klienti naraz. Jeprirodzené, že banka investuje klientove peniaze ďalej, aby zarobila.Ak klient požiada o svoje peniaze, banka musí požiadať o vyplateniesvojej investície – pôžičky. Avšak, celkové vyplatenie vkladov, t.j.celkové stiahnutie investícií (pôžičiek, úverov, atď.) je nemožné.Jednotlivec môže dostať svoje peniaze naspäť kedykožvek, ale nie všetcijednotlivci naraz. Toto však neznamená, že bankovníctvo je nesolídnealebo nezdravé. Ono sa stáva nesolídnym až vtedy, keď banky explicitnesžúbia to, čo nemôžu splniť, t.j. splatiť vklady okamžite napožiadanie. Tento podfuk je však realitou u tzv. termínovaných vkladov.Vzhžadom na to, že vkladatež nepotrebuje sumu vloženú na termínovanývklad okamžite, nie je potrebné aby mu ju banky za menší poplatokprisžúbili vyplatiť aj pred lehotou splatnosti. Problémom však je, žeony to v mnohých prípadoch prisžúbia a tak sa vystavujú nebezpečenstvupaniky. Neboli by podrobené takémuto nebezpečenstvu keby akceptovalitermínované vklady len (a len) s výpovednou lehotou bez možnosti výberupred ňou. V prípadoch, keď banky na svojich letákoch o termínovanýchvkladoch napíšu (citujem): „možnosť výberu aj v prípade neuplatneniavýpovednej lehoty“, alebo „s možnosťou predčasného výberu preduplynutím doby viazanosti“, sa v podstate dopúšťajú podvodu na svojichklientoch, pretože sžúbia to, čo nie sú schopné splniť, ak sa všetciklienti rozhodnú aplikovať tento sžub. Je pravda, že za takýtopredčasný výber peňazí inkasujú poplatky, tieto sú však iba smiešnousumou v porovnaní so škodou, ktorú takýto systém, spolu s ďalšímiaktivitami centrálnej banky spôsobujú celej spoločnosti a hospodárstvu.Je tu akýsi fenomén zdvojeného rozmýšžania, pretože na základe takéhotosžubu si vkladatelia myslia, že v podstate majú hotovosť (aj keď zasmiešne penále), ktorú však v podstate nemajú a banka sa domnieva, ževlastní peniaze, ktoré však z pohžadu klienta nevlastní, a ktorépožičiava ako svoje. V takomto prípade, dojem o vlastníctve sumy peňazíje rozpoltený na dve strany, z toho vyplýva, že sžub banky je úplnenelogický a dokonca aj protiprávny v zmysle vlastníckych práv.
Avšak problémom v takomto prípade nie je trh, ale ako obyčajne vláda asystém frakčného-rezervného bankovníctva ako nástroja vlády na jejobohacovanie. Súkromné banky sa môžu púšťať do takýchto riskantnýchoperácií len preto, lebo sú si vedomé funkcie centrálnej banky (u násNárodnej Banky Slovenska, NBS) ako ručiteža poslednej inštancie. Vtakomto prípade sa banky nielenže púšťajú do riskantnejších operácií snašimi peniazmi, ale v prípadoch zlyhania a prípadného bankrotu ichzáväzky sú splatené znovu z našich peňazí – z našich daní alebo z novejemisie peňazí. Takýto prípad sme mohli všetci nedávno pozorovať vprípade bankrotu Agrobanky. Z toho vyplýva, že my v podstate platímedva krát, prvý raz formou vkladu do banky a druhý raz za bankrot banky.Takáto podpora neopatrnosti, nezodpovednosti a neúspešnosti môže byťlen a len zo strany štátu, pretože na slobodnom trhu by takéto aktivitybánk boli po ich objavení následne potrestané stratou klientov anásledným bankrotom.
Mnohí ekonómovia si však neuvedomujú, že takéto operácie sú vežmi úzkospojené aj s rastom inflácie, t.j. emisiou peňazí nekrytých komoditou,čo až následne, postupne a hlavne v relatívnych pomeroch spôsobuje rastcenovej hladiny. Pretože ak si centrálna banka chce udržať fungovanieterajšieho systému frakčného-rezervného bankovníctva, ktorý je jejnajsilnejšou politickou zbraňou, nemôže si dovoliť nechať padnúť banky,ktoré sú základnými piliermi tohto systému, t.j. spriaznené súkromnébanky. A preto pri likvidných problémoch bánk, centrálna bankanaštartuje, ako obvykle, expanzívnu monetárnu politiku na krytie ichzáväzkov. Na otázku na koho plecia padne znovu ťarcha takýchto operáciíuž asi ani nemusím odpovedať. Sme to v relatívnych pomeroch my všetci.Keby centrálna banka (ale aj štát) necítila vždy potrebu podporovaťneúspešných, situácia by bola oveža lepšia a tento podvod navkladatežoch by nebol možný.
Riešením tejto chaotickej situácie je, ako už v minulosti navrhovalimnohí ekonómovia, medzi nimi aj rakúsky ekonóm Ludwig von Mises aamerický ekonóm Murray Newton Rothbard, klasický zlatý štandard aslobodné bankovníctvo so stopercentnými rezervami. V takomto systéme bysúkromné bankové inštitúcie nemohli sžubovať to, čo nemôžu splniť beználežitého krachu a straty klientov pri odhalení tohto podvodu.Centrálne banky len znepríjemnili celú situáciu. Keby ich centrálnebanky nechali trpko znášať útrapy svojho pochabého konania, utrpela bytým len malá frakcia obyvatežstva. Avšak pri podpore takéhoto systémupodvodov a klamstiev sa banky púšťajú do riskantnejších operácií, atento podvod berú ako normálnu vec, pretože sú si vedomé krytia zostrany centrálnych bánk. V takomto prípade sú na vážkach peniaze násvšetkých a nielen to, spojením týchto aktivít s aktivitami inflačnýmije na vážkach celý ekonomický systém. V systéme slobodného bankovníctvaby boli súkromné banky nútené, po niekožkých bankrotoch ichkonkurentov, uzatvárať zmluvy na záväzky, ktoré môžu splniť. Ako aj vovšetkých ostatných prípadoch, aj v tomto prípade štát a jeho praváruka, centrálna banka, len zhoršili situáciu, ktorá by bola jednoduchovyriešená na slobodnom trhu, na ktorom by bankovníctvo prekvitalo snevídaným pokrokom a isto aj s dôverou vkladatežov.
