Tak a už opäť sa pripravuje zákon na reguláciu hypermarketov. Tentokrát sa ale jedná o problém s obchodnými výpredajmi. Len málokto si minulý týždeň nemohol nevšimnúť vežkých zžiav ktoré na nás viaceré hypermarkety vytiahli. Vežmi dobre vieme aj ako to všetko dopadlo. Nespočetné množstvo sťažností, nespokojní zákazníci a vyslanie inšpektorov ČOI (České Obchodní Inspekce) do terénu zistiť čo sa vlastne udialo. No udialo sa asi tožko, že napríklad hypermarket Carrefour ponúkal svoj tovar za historické zžavy. Mohli sme počuť o video kamerách zžavnených o 8 000, topánky za 40, či iný tovar zžavnený až o 95 %. Samozrejme len hlupáka by napadlo, že takto lacný tovar sa ujde každému a že bude jednoducho dostupný ale to asi neodradilo tie tisícky zákazníkov skúsiť svoje šťastie. A tak sme mali možnosť uzrieť „šialenú“ kúpychtivosť Českých (ale iste aj iných) zákazníkov.
Každý problém majú ale na svedomí dve strany. Kým na jednej strane problém v hypermarketoch spôsobilo obrovské množstvo zákazníkov tlačiacich sa a prebíjajúcich sa k svojmu vytúženému videu na druhej strane stáli manažéri hypermarketov ktorí jednoznažne precenili svoje schopnosti. Lepšie povedané, neodhadli správne aký záujem (a zmätok) spôsobí nimi vyhlásený výpredaj. I keď ako tvrdia, zákazníkov dobre oboznámili s chytákmi ako napríklad, že niektoré druhy lacného tovaru budú len v pár kusoch, alebo že všetky druhy tovarov nebudú ponúkané vo všetkých pobočkách ich hypermarketov je celkom možné, že sa dopustili chyby ktorá sa v budúcnosti dúfajme nebude opakovať. Manažéri teda možno chybili pri takpovediac lišiackom zaobchádzaní zo zákazníckym záujmom ale zákazníci zase na druhej strane prejavili až nepredstavitežnú chtivosť získať takto ponúkaný tovar. Človek by si mohol povedať: „Tak dobre deti a aké nám z toho plynie ponaučenie?“ Hypermarkety budú do budúcna vedieť ako sa asi správajú Českí zákazníci a teda v budúcnosti ak budú chcieť zlepšiť svoje služby zriadia svoje výpredaje tak aby sa správali k zákazníkom trochu viac úctihodnejšie. Ale prečo by to asi robili? môže sa spýtať napríklad ústredný riaditež ČOI pan Jiří Pěkný. Veď im ide iba o zisky a čo ich potom, či budú klamať a oblafnú zákazníkov ktorí sa budú pekne krásne aj naďalej hrnúť do hypermarketov ako hejná vtákov na zrno.
Pánovi Pěknému sa jednoznačne nepáčia správy ktoré dostal od svojich inšpektorov v teréne. Samozrejme ako všetky kontrolné úrady ani ČOI nemá nič proti výpredajom a zžavám ako takým ale samozrejme v tom musí byť, jedným slovom pana Pěkného, „řád“. Čo sa myslí pod týmto tajomným slovíčkom je už asi vežmi dobre známe. Otázkov zostáva ale aký „řád“ by to mal byť? České úrady ale nanešťstie majú už dávno svoje vysvetlenie pre slovíčko „řád“. Stáčí sa predsa porovnať s EU. Pánovi Pěknému stačí spomenúť „že řetězce působíci v ČR se nechovají ke spotřebitelům ani ke svým dodavatelům standardně, jako se chovají v Evropě“ pripliesť do diskusie frázičku „monopolní postavení“ a vzniká nám regulácia ako vyšitá. Totižto odpoveď na vyššie uvedenú otázku, ktorú by si mohol pán Pekný dať je tá, že hypermarkety sú závislé od zákazníkov a teda sa budú správať podža toho ako sa budú správať ich zákazníci. Každý nespokojný zákazník totiž môže začať nakupovať v inom obchode začínajúc večierkami končiac supermarketami o ktorých si myslia, že sa k nim správajú prijatelnejšie. A to že je ich uctihodný výberový počet len poukazuje na fakt, že námietky o monopolnom postavení toho či onoho hypermarketu sú úbohé nesmysly. Taktiež nikto si nemohol nevšimnúť nie len neštandardné správanie obchodných reťazcov ale dosť neštandardné správanie zákazníkov. Osobne dúfam že s reguláciou obchodov bude navrhnutá aj smernica správneho chovania sa v obchodných priestoroch aby sa predišlo neštandardnému správaniu zákazníkov. Potom už bude nákup pre všetkých len príjemnou prechádzkov ružovým sadom.
I samotná pripravovaná regulácia je záhadou. Napríklad to, že obchod bude musieť mať v zásobe počas výpredaja na sklade tovar na dva dni je vežmi zaujímavé. Totižto ak by chcel predajca ponúknuť zákazníkom nejakú super-zžavu pri ktorej by sa tovar vypredal v priebehu pár hodín je jasné, že po zavedení regulácie má len dve možnosti. Zžavnenú cenu zvýšiť alebo akciu vôbec nezačínať a zbaviť sa prebytočného produktu nejakým iným komplikovanejším spôsobom. I ďalšia perla zákona (používaná napr. vo Francúzku) není o nič milosrdnejšia. Ide o to aby boli pre výpredaje presne stanovené obdobia. To je ešte väčší nezmysel, pretože nie len že týmto spôsobom prichádzajú zákazníci o všetky možné výpredaje mimo tohto obdobia ale hlavne takéto rozhodnutie redukuje konkurenciu medzi väčšímy obchodmi ktoré si konkurujú hlavne vyhlasovaním zžiav. Činia tak často nečakane čím nútia aj konkurenciu aby bola stále v strehu a snažila sa o to aby ponúkla za rovnaký tovar cenu nižšiu. V závere, regulácia výpredajov síce pravdepodobne ochráni zákazníkov pred všelijakými obchodnými trikmy ale zároveň ich ochráni aj pred tak výhodnými zžavami ako sme mali možnosť vidieť (a pre mňa osobne i skúsiť) aj nedávno.
Je ale ešte jedna vec o ktorú sa nikto nezaujíma, ktorú nikto nijak neposudzuje a na ktorú sa nikto nesťažoval. A tou sú tí zákazníci ktorí super-zlacnený tovar získali. Možno môžme tvrdiť, že mali viacej šťastia ako ostatní ale to predsa neznamená, že keď sa robí výpredaj tak každý musí dostať svoj diel. Výpredaje sú práve o tom, že kto prvý príde tak prvý berie a myslím si, že podža toho ako sa žudia správali vežmi dobre vedeli o čo ide a do čoho sa púšťajú. Ak sa to niekomu nepáči nech v takom obchode nenakupuje alebo nech si zriadi svoj vlastný obchod a potom si môže vyhlasovať zžavy po svojom. Nanajvýš podozrivá je aj kontrolná činnosť a snaha o pokutovanie obchodných reťazcov Obchodnom Inšpekciou. Pretože ak má Carrefour platit pokutu za udávanie nepravdivých informácii jediné čo mi hneď príde na rozum je len 2 roky stará kauza „Český Sen“. V porovnaní s danou situáciou bola podža mňa vrcholom oblbovania žudí (a to ešte k tomu tých starších) a pozrite sa; nikomu sa nič nestalo a nikomu nebola udelená pokuta. Dokument ktorý bol na základe celej akcií natočený vyhráva na zahraničných filmových festivaloch a pripomeňme si ešte, že daný projekt bol dokonca sponzorovaný štátom.
A tak vážení čitatelia a zákazníci pred pár mesiacmi sme tu mali návrh na reguláciu otváracej doby supermarketov. Dnes sa pripravuje návrh na reguláciu výpredajov. Kým ten prvý pokus neprešiel hlavne aj vďaka silnému odporu (nás) zákazníkov tento druhý návrh bude už bohužiaž trochu problematickejší. Totiž ČOI má v rukách silný argument ktorý vyhovuje väčšine zákazníkov ktorí si svoj vytúžený-super-lacný bicykel alebo gril nekúpili. Tvrdí že obchody svojich zákazníkov klamú a oblbujú a že používajú lacné obchodné triky ktorými nás lákajú do obchodou a zneužívajú našu dôveru. V tomto prípade má možno ČOI pravdu. Obchodné reťazce možno zašli priďaleko a preto by sme im to ako zákazníci mali dať najavo. Ak tak neučiníme môžme sa rovno označiť za pokrytcov. Hlavne si ale musíme uvedomiť, že to čo navrhuje ČOI nám ako zákazníkom nebude k dobru a na konci to budeme znova my, zákazníci frflať na politikov ako nám znepríjemňujú život a naše nákupy. Veď povedzme si úprimne: Kto nám celý život najčastejšie ponúka klamné a falošné výpredaje a nikdy za to není potrestaný? Správne, kto iný ako štát.
