26. 10. sa na Liberálnom inštitúte konalo diskusné fórum s titulom „Známe poučení z první globální krize?“. V diskusii súvisiacej s posudzovaním jednotlivých protikrízových politík doktor Tajovský, z Katedry hospodářských dějin na FNH VŠE, vybral dve historické udalosti: zázračné fungovanie švédskeho hospodárstva v období medzi dvoma svetovými vojnami, keď sa zvyšok sveta plahočil recesiami, na jednej strane, a existenciu rozvinutého rastúceho švédskeho štátu blahobytu, s vymoženosťami ako príspevok nezamestnaným, na strane druhej. Medzi nimi bez akéhokožvek vysvetlenia naznačil súvislosť.
Je smutné, pokiaž sme opäť nútení opakovať starú pravdu, hovoriacu, že história nám svoj príbeh sama nepovie. Pochopenie historických udalostí: priradenie vzájomných teleologických súvislostí – vyselektovanie príčin a dôsledkov a odstránenie nič nevysvetžujúceho balastu; to je úloha historika. V opačnom prípade, v prípade neselektovania, mu zostáva historická realita v celej svojej šírke – stojí pred ním nekonečné množstvo príčin skúmaných dôsledkov. Každý historik, každý kto chce operovať s historickými udalosťami v súvislostiach, preto vyberá zmysluplné spojenia. A vyberá ich na základe úvahy, kritéria – jeho pochopenia sveta o všeobecnom vzťahu príčin a súvislostí istých znakov. Inými slovami, historik už z definície pristupuje k objektu svojho skúmania vybavený teóriou – či už otvorene, alebo implicitne. Niet historického skúmania bez teórie. (bližšie pozri Ludwig von Mises, Human Action, kapitola 2). Bez explicitne formulovaného teoretického prístupu však môže historik vežmi žahko podžahnúť vlastnému teoretizmu – ad-hoc formulácii pseudopríčin skúmaných dôsledkov, ktoré sa mu v danej chvíli „páčia“, ktoré však nie je možné konfrontovať so všeobecne formulovaným teoretickým kritériom.
Načrtnutý problém Švédska túto pravdu len zdôrazňuje. Existencia dvoch udalostí, ktoré by na seba mohli mať vplyv, o ich vzájomnej súvislosti nič nehovorí. Na druhej strane, teória hovorí jasne: hospodársky rast krajiny, rast blahobytu žudí, nikdy nie je spojený s rastom výdavkov vlády tejto krajiny, s rastom násilia voči vlastným obyvatežom. Blahobyt je otázkou napĺňania najvyššie hodnotených alternatív preferenčných škál žudí, ktoré sú demonštrovatežné jedine žudským konaním za podmienky rešpektu vlastníckych práv.
Iba na základe zdravej teórie sme schopní v historických analýzach vyberať správne súvislosti, skutočné príčiny a dôsledky. A analýza švédskeho rastu z pera Ludwiga von Misesa v Human Action môže byť peknou bodkou príbehu o tom, ako nesmieme podžahnúť mámivému volaniu po ponechaní histórie hovoriť svoj príbeh. Tento prístup iba otvára zhubnú pandorinu skrinku pseudoteórie. Rast moci švédskeho štátu nebol príčinou zvyšovania blahobytu, bol, v najlepšom prípade, dôsledkom „šťastného“ nástupu Adolfa Hitlera k moci a s tým súvisiacimi konzekvenciami pre švédsky zahraničný obchod:
“In dealing with the contracyclical policies the interventionists always refer to the alleged success of these policies in Sweden. It is true that public capital expenditure in Sweden was actually doubled between 1932 and 1939. But this was not the cause, but an effect, of Sweden’s prosperity in the ’thirties. This prosperity was entirely due to the rearmament of Germany. This Nazi policy increased the German demand for Swedish products on the one hand and restricted, on the other hand, German competition on the world market for those products which Sweden could supply. Thus Swedish exports increased from 1932 to 1938 (in thousands of tons): iron ore from 2,219 to 12,485; pig iron from 31,047 to 92,980; ferro-alloys from 15,453 to 28,605; other kinds of iron and steel from 134,237 to 256,146; machinery from 46,230 to 70,605. The number of unemployed applying for relief was 114,000 in 1932 and 165,000 in 1933. It dropped, as soon as German rearmament came into full swing, to 115,000 in 1934, to 62,000 in 1935, and was 16,000 in 1938. The author of this “miracle” was not Keynes, but Hitler.”
Ludwig von Mises, Human Action, (Irvington-on-Hudson, NY: Foundation for Economic Education, 1996), np. 800
