Kde bolo, tam bolo, stále bolo zle! I takto by sa dalo začať každérozprávanie o daniach a politikoch. Politické strany minulej vládyvyberali od nás dane a situácia sa nezmenila ani po vožbách v roku1998, keď nám sžubovali zasa iné politické strany zníženie tohotozaťaženia. Politici prišli do predhriatych kresiel svojich predchodcov,usadili sa a zistili, že sa im sedí náramne pohodlne. Namiesto toho,aby sa začala robiť sžubovaná zmena, aby začali odborníci z billboardovpoužívať svoju odbornosť, aby sa presadzovatelia porozumenia zapojilido presadzovania harmónie, zabudlo sa na sžúbené zníženie daňovéhozaťaženia. Vyvstáva tu teda otázka, či vôbec títo úradníci a politiciplatia dane a či generál, ktorý je zodpovedný za ich financie, mánejaké sociálne cítenie.
Úradníci neplatia žiadne dane. Prečo? Sú platení z našich daní. Dane súfinančné prostriedky, ktoré sú nedobrovožne odobraté produktívnepracujúcim občanom. Úradníci nie sú produktívne pracujúci, pretoženevytvárajú žiadne hodnoty. Sú to prerozdežovači týchto prostriedkovspäť k určitým vrstvám obyvatežov, pričom si ako odmenu za totoprerozdelenie nechajú časť daní v podobe odmien. To, že odvádzajú časťtýchto odmien naspäť štátu, neznamená, že dane platia. Jednoducho,vracajú časť daní, čiže akoby dostali o niečo menej hneď v prvom koletohoto prerozdežovania.
Každé zvýšenie daní znamená, že sa bude prerozdežovať viac financií, oktoré sa musia starať úradníci. Musia tieto prostriedky zaznamenať,skontrolovať, prerozdeliť, znova skontrolovať a nad tým všetkým musiabyť ďalší úradníci, ktorí to všetko koordinujú, organizujú, riadia avymýšžajú. Z toho teda vyplýva, že pri zvýšení množstva daní, ktoré savyberie a pri zvýšení prerozdelenia sa buď zvýši počet úradníkov, alebosa zvýšia ich mzdy. Preto je zvyšovanie celkového daňového zaťaženiadoslova v ich záujme. Ak uznáme fakt, že i ministerka financií jeúradníkom, je výsledok rovnice vežmi jednoduchý. Ani ona dane neplatí.
Súčasná daňová reforma zavádza antisociálne prvky. Týka sa to hlavnedôchodcov. Už len prenesenie daní z priamych na nepriame vyvolá u nichnegatívne následky. Zvýšenie niektorých spotrebných daní zníži ponúkanémnožstvo tovaru na trhu, čo spôsobí zvýšenie cien daných produktov.Potom dôchodcovia, ktorí priame dane neplatia, zaplatia za dané výrobkyomnoho viac. „Reforma“ ich ochudobní. Je preto otázne, či hlavnýgenerál, ktorý je zodpovedný za danú reformu, má vôbec sociálne cítenievoči takýmto vrstvám obyvatežstva, alebo je to jeho pokrytectvo.Navrhovaná „reforma“ v kontexte ostatných „reforiem“ má antisociálnedopady i na ostatných obyvatežov. Zámerom daňovej reformy jezefektívnenie vyberania daní. Inými slovami to znamená vybrať väčšiemnožstvo daní, čiže zobrať obyvatežom viac finančných prostriedkov. Aksi k tomu prirátame pseudoliberálne reformy, ako sú poplatky za vysokéškoly, zvýšenie cien energií, dopravy (pričom tieto odvetvia ostávajú vrukách štátu alebo pod jeho reguláciou), bez zníženia daní, potom itieto poplatky znamenajú zvýšenie daní. Problémom je, že sa takétosocialistické opatrenia považujú za výsledok zavádzania trhu. To potomvyvoláva ďalšie potreby regulácie, či pomoci zo strany štátu a tým ipotreby ďalších daní.
Záverom by som rád upozornil, že zámerom daňovej reformy by nemalo byťlen zefektívnenie vyberania daní, ale hlavne ich celkové znižovanie. Toznamená, nielen znižovanie percentuálnych sadzieb, ale aj znižovanievežkosti štátneho rozpočtu. Je však otázne, či sa to podarí, pretožeúradníci dane neplatia a nie sú zainteresovaní na ich absolútnomznižovaní.
