V Prahe sa nad Airbnb sťahujú čierne mračná. Vznikla iniciatíva Stop Airbnb, ktorá si minulý týždeň prenajala cez túto platformu byt a následne v ňom usporiadala tlačovku. Aktivisti sa v nej sťažovali na všetko – od nedostatku bytov na dlhodobé bývanie, vysokých cien kávy v centre mesta, až po húfy turistov na uliciach a zánik útulných krčmičiek a ich nahrádzanie nóbl podnikmi.
Problémom tejto kritiky je, že síce identifikuje problémy, ale absolútne netriafa ich príčinu. Airbnb síce ponúka v Prahe okolo 15 tis. ubytovacích kapacít, ale celkový počet bytov v Prahe je viac ako 600 tisíc. Navyše kapacity Airbnb netvoria len celé byty, ale aj ponuky samostatných izieb a časti bytov. Takže skutočný podiel Airbnb na bytovom fonde je niekde okolo 1,8 %. Tento podiel nemôže byť za dlhodobým nedostatkom bytov v Prahe.
Samozrejme, v historickom centre mesta je tento podiel násobne väčší. Otázkou však je, či existuje nejaké ľudské právo bývať v najprestížnejších piatich kilometroch štvorcových v celej Českej republike. Rozhodnúť kto a ako by mal používať vzácne zdroje nie je jednoduché. Najlepšie sa ale dlhodobo osvedčil trhový mechanizmus. Ten vkladá zdroje do rúk tým, ktorí si ich cenia najviac a sú ochotní platiť. V tomto prípade sa zdá, že turisti majú navrch.
Na druhej strane treba priznať, že aj súčasná turistická politika väčšiny miest, kde je historické centrum obecná pastvina, má ďaleko od optima. Stačí sa pozrieť, ako k podobnému problému pristupujú trhové entity ako napríklad zábavné parky. Disneyland dovnútra nevpustí každého turistu a svoje vyťaženie reguluje cenou v podobe vstupného. Mestá však nemajú konkrétnych vlastníkov, ktorí by sledovali spoločný cieľ. Majiteľ bytu v dome, v ktorom má zároveň funkčnú hospodu, má iné záujmy, ako mladá rodina v byte oproti.
Ale znova aj pri tomto probléme treba zdôrazniť, že ak Pražanom vadia turisti na ulici, tak zakazovať Airbnb nie je riešenie. Minulý rok prišlo do Prahy skoro 8 miliónov turistov, pričom okolo 13 % z nich prespalo cez platformu. Väčšina turistov využila takmer 100 tisícovú ubytovaciu kapacitu hotelov. A otázka je, koľko z nich by prišlo aj bez Airbnb a našlo by si ubytovanie inde alebo ďalej. Ak chcú aktivisti bojovať proti turizmu, dáva väčší zmysel protestovať proti Letisku Václava Havla alebo Hlavnímu nádraži. Ich zatvorenie by určite pomohlo výrazne obmedziť počet turistov.
Ďalší spomínaný problém v Prahe je vysoký rast cien bytov. Tu znova treba hľadať príčiny mimo mobilných aplikácií. V Prahe prakticky neexistuje nezamestnanosť, za prácou tam prúdia húfy ľudí z celého Česka a hypotéky boli doteraz lacné. Toto všetko spolu nafukuje dopyt po bývaní. Na druhej strane je ponuka značne pribrzdená. Niežeby developeri nechceli stavať, ale často nemôžu. Na tu správnu pečiatku tam čaká viac ako 40 tisíc bytov, ktorých počet každým rokom narastá. V priemere trvá v Prahe celý proces stavebného povolenia 7 rokov. Tu a v ďalších obmedzeniach ponuky treba hľadať zakopaného psa vysoký cien.
Existujú však dve oblasti, kde je priestor na zlepšenie: riešenie susedských sporov a platenie turistických daní. Ten prvý problém si už dávno uvedomili aj v Airbnb a preto majú nástroje, ktoré umožňujú susedom ozvať sa, keď hostiteľ alebo jeho hostia porušujú nočný kľud alebo inak znepríjemňujú život okoliu. Do hĺbky som sa týmto mechanizmom venoval v knihe Pokrok bez povolenia. Ale okrem toho existujú aj iné cesty. Základom je princíp subsidiarity – o probléme by mali rozhodovať zasiahnutí ľudia a nie politici z centra. To znamená susedské združenia, bytové schôdze alebo majiteľ budovy či bytového domu. Nikto netvrdí, že toto sú jednoduché a dokonalé riešenia, ale také neexistujú.
Čo sa týka daní a poplatkov, tak tu ide Airbnb často naproti. Dnes má Airbnb nejakú formu spolupráce alebo dohody s viac ako 200 jurisdikciami. V nich Airbnb platí a odvádza dane za svojich hostiteľov aj turistov. Otázkou je, prečo sa takéto niečo nepodarí aj v ďalších štátoch alebo mestách? Airbnb je len jedno a rovnaké po celom svete, líšia sa iba politici a ich prístup. Problém zvyčajne nastáva, keď sa politici rozhodnú ísť cestou populizmu a regulácie. Potom je už ťažké spolupracovať.