Iste poznáte ten pocit keď stratíte alebo vám ukradnú niečo hodnotné. Či už sú to peniaze alebo nejaké cenné veci (mobil, peňaženka, hodinky) vždy máte taký divný pocit, že to nie je spravodlivé, že prečo sa to muselo stať vám, prečo nie niekomu inému. Podobne je to aj s vašimy investíciami. Kúpite si napríklad auto a náhodou s ním hneď na druhý deň havarujete a celé ho zničíte. Postavíte si nový dom a nahodou vám celý vyhorí. Ešte horšie to môže byť ak napríklad nezarábate až tožko aby ste si mohli kupovať nové auto každý rok a na toto jedno ste šetrili aspoň osem rokov. Čo sa dá ale robiť taký je život: „plný prekvapení“. Samozrejme vaše úspory takto možu zmiznúť do nenávratna v priebehu niekožkých sekúnd. Podobné, i keď omnoho útrapnejšie, bývajú tragické okamihy vašeho života, keď vám napr. umrie niekto blízky a váš život je naruby. Našťastie niektoré veci, ako napr. váš automobil, sa dájú poistiť a tým môžete aspoň zmierniť stratu ktorá nastane na vašich úsporách, či dokonca váš automobil môže byť plne (ako to v mnohých prípadoch býva) nahradený. Bohužiaž nikto nie je dokonalý a tak sa stáva, že sa žudia púšťajú do aktivít bez poistenia (alebo tzv. „zadných vrátok“, „plánu B“) a ich úsilie tak býva dočista zmarené.Čo robiť v takom prípade? Čo urobí v takom prípade obyčajný človek? Má dve možnosti. Zaprvé, uvedomý si že urobil chybu, otrasie sa a skúsi to znovu (alebo skúsi nejakú inú činnosť) ale tentokrát si už dá pozor (poistí sa) na to, ako naloží so svojím majetkom (kapitálom). Druhý spôsob je takisto vežmi známy a to, že niekto donúti (násilím) niekoho aby mi tú jeho chybu uhradil, to jest, napravil to čo on pokazil. Napríklad, hazardný hráč prehrá všetky svoje peniaze v rulete a potom ide vykradnúť banku aby mal s čím pokračovať v hre; drogovo závislá osoba potrebuje peniaze na ďalšiu dávku tak vykradne auto … atď by sme mohli menovať množstvo iných príkladov z dennej tlače. Prvý spôsob by sme mohli považovať za civilizovaný kým ten druhý si dovolím nazvať jednoducho kriminálna činnosť.
Existuje ale ešte jeden spôsob ktorý sa tak vežmi často nespomína i keď tých ktorých sa priamo dotýka naň iste do smrti nezabudnú. Volá sa vyvlastňovanie. Vyvlastňovanie nie je spôsob ktorý používa kde-kdo, ale ktorý používa skupina jednotlivcov ktorá sa nazýva Štát. Ako to funguje? Najprv musí existovať štátny záujem o niečo čo je niekoho súkromním vlastníctvo, povedzme niekoho záhrada. Tá záhrada môže byť vežmi pekná a jej majitež ju môže mať vežmi rád, pretože mu ju odkázal jeho nebohý otec a sú v nej spomienky na detsvo, radosti ale aj starosti. Na ale čo čert nechcel zrovna cez jeho zahradu vedie plán novej diažnice, ktorá vraj zaistí (a povedzme si teraz aby sme boli presný, že v našom príklade naozaj zaistí) rozvoj celého regiónu, vyššiu zamestnanosť …atď. A tak za ním príde štátny úradník a povie mu, že jeho záhradu musí (nie chce) odkúpiť. To všetko samozrejme pre „verejné blaho“. „Nuž čo teraz?“ povie si majitež a premýšža. Tak ale dajme, že to nie je priečny človek a zároveň chce byť aj dobrým občanom (veď predsa to pomôže tožkým žudom v meste: mestskému zmrzlinárovy, obchodníkovi Móricovi …) a tak nakoniec súhlasí. Samozrejme ale platí pravidlo „niečo za niečo“. A tak si povie cenu 1500 SK za 1 m2. Hneď na to však stojí pred problémom a chytákom vyvlastňovania. Pán úradník (znalec-expert na trh s pozemkami) ho navštívy opäť a vysvetžuje mu, že jeho záhrada je stará, nemá už dobrú pôdu a … a preto sa jej terajšia cena pohybuje okolo 250 korún za m2. Tvrdí mu, že nikdy a od nikoho by za ňu viac nedostal, vysvetžuje mu aká úžasná bude nová diažnica alebo mu ponúkne iný pozemok niekde za mestom a samozrejme nezabudnime, že to všetko pre „verejné blaho“. Pritom majitež záhrady nie je bohvieaký boháč (ale ani chudák). Tak ale má dve deti na vysokej, chorú mamu a peniaze by sa zišli aspoň na opravu domu. Veď keď už tak vežmi potrebujú tú jeho záhradu (s ktorej má mimochodom aj nejaké tie plody) nech za ňu zaplatia čo pýta. Veď kebyže svojím predajom nepomáha všetkým žuďom s okolia tak by sa ani nedal nahovoriť na odpredaj. Darmo chudák vysvetžuje „znalcovi“, že tak veža pýta len preto, že on ju predať ani nechcel lebo mu je taká vzácna. Koniec „obchodu“ je už však blízko a vláda schváli vyvlastnenie pozemku v rámci „verejného záujmu“ a majitež záhrady dostane sumu (vyčíslenú podža expertov) a može byť rád, že ho ešte verejne nevyhlásia za vydierača spoločnosti a špekulanta. Jediné v čo ešte môže dúfať je Ústavný Súd, na ktorý by sa mohol obrátiť a ktorý by mohol rozhodnúť, že ním požadovaná cena je vhodná alebo, že nemusí predávať svoju záhradu (inak povedané, diažnica pôjde inokade). Myslím si, že nestojí za to ďalej rozvádzať aké sú jeho šance na úspech.
Nerád by som ale nechal túto záležitosť so záhradou len tak s pohžadu chudáka, v podstate okradnutého majiteža. Pravdaže, existujú žudia ktorí zámerne robia napriek a pýtajú od nás sumy od ktorých by sa nám aj hlava zatočila. Zostaňme teda pri našom príklade so záhradou. Pozmeňme ale trochu charakteristiku nášho vlastníka. Je to stále milý pán, vzorný občan možno aj vlastenec. Má záhradu ale nemá na ňu čas, záhrada chátra, nikto o ňu nemá záujem. Na scénu ale vchádza firma ZAROB. Firma ZAROB sa dopočuje, že sa bude stavať diažnica a budú sa vykupovať pozemky a tak s predstihom navštívi majiteža záhrady a ponúkne mu 1600 SK za m2. Majitež je nadšený a hneď predá záhradu firme ZAROB. Na druhý deň príde za bývalým majitežom záhrady úradník a dozvedá sa, že záhradu už predal. A tak úradník odchádza navštíviť firmu ZAROB, kde sa dozvedá, že ich cena za m2 je teraz 3000 SK. Samozrejme nemusím vysvetžovať, že úradník je ešte väčšmi rozúrený ako pred tým: „Ako si niekto vôbec môže dovoliť pýtať tožko peňazí, veď nám tu ide o verejné blaho.“ trasie sa od zlosti. A tak nasleduje ten istý postup i keď je tu malý rozdiel. Samostatný majitež sa vie len slabo ubrániť pred vyvlastnením, kdežto firma alebo zoskupenie vlastníkov má viac financii na právnické trovy a vedia sa teda lepšie brániť (ak teda štát rešpektuje aspoň trochu vlastnícké práva).
O čo tu ale ide. Každý biznis je rizikom, rizikom ktoré podstupujú všetci podnikatelia. Štát nevinímajúc! Ak niekto ide kupovať pozemok vždy sa snaží nájsť čo najlacnejšie ponuky. Nedovezie si stroje a náklad pred pozemok, kde chce aby stál jeho sklad a potom ide k majitežovi dojednávať cenu. I menej rozvážny podnikatež by si vypýtal sumu vyššiu, keď by videl aký je o jeho pozemok záujem. Nehovoriac dojednávať cenu s firmou, ktorá sa kúpe a predaju pozemkov venuje. A tu by som teraz rád vystúpil z nášho sveta príkladov do sveta reality. Konkrétne k nám na Slovensko kde sa vyvlastňovanie, ako sa zdá, používa ako istá forma poistenia.
KIA svetoznámy výrobca automobilov, och aký len bol boj o získanie priazne tejto firmy aby nakoniec po uvážení všetkých výhod ktoré získala od našej vlády, rozhodla, že svoju novú montážnu halu postaví u nás. Nevraviac o tom, že domáci podnikatelia neustále volajú po nižšom zdanení a uvožnení trhu práce aby mohla ich činnosť zamestnať viac žudí a aby mohli zvýšiť produkciu. Musíme si ale predsa uvedomiť, že pán Rusko sa snaží len o naše dobro („verejné blaho“). Pritiahol k nám zahraničný kapitál ktorý je mimoriadne dôležitý pre rozvoj našej vlasti. Bez neho by nenastal žiaden pokrok a nebyť takých ako pán Rusko a jeho odvážneho kroku nebolo by žiadnej takejto investície. Vežmi často je aj spomenuté ako stúpne zamestnanosť v Žilinskom kraji. Pritom menej sa spomína ako vláda konštantne udržiava minimálnu mzdu na hranici 40% priemernej mzdy, podporuje nezamestnaných a inými spôsobmi odrádza podnikatežov aby zamestnávali stále menej žudí čím len dookola vytvára nedobrovožnú nezamestnanosť, ktorú sa potom takýmito vežkolepými aktami snaží naprávať. Nuž napriek všetkému dobre. Keď taká firma príde a usídli sa v našej oblasti zvýši zamestnanosť, prinesie zo sebou kapitál … no vcelku by bola pre Slovákov celkom prospešná, keby. Keby že niet neschopnosti pána Ruska (a teraz nechcem tvrdiť, že len pána Ruska ale on je zodpovedný za všetkých svojich podriadených) pri manažovaní tejto dohody.
Rád by som následne vniesol trochu svetla do problematiky a len v krátkosti načrtnem o čo vlastne ide. Automobilka KIA sa rozhodla po dlhom výbere, že postaví svoju montážnu halu na Slovensku, konkrétne pri Žiline na pozemkoch ktoré pán Rusko prisžúbil v zmluve ktorá už bola podpísaná. Hneď na to začal štát vykupovať pozemky od majitežov pričom doteraz štát odkúpil z 220 ha 180 ha za cenu približne 140 SK za m2. Majitelia zvyšných 40 ha sa rozhodli, že táto cena je nevyhovujúca a požadujú približne 300 SK za m2. Navyše do sporu vstúpil aj mediálne známy Marián Kočner, ktorý je známy tým, že už bol v spore s pánom Ruskom v kauze televízie Markíza. To vyvolalo aj vežký záujem medií a problému sa pripisovalo aj osobné vyrovnávanie účtov medzi pánom Ruskom a pánom Kočnerom. Tak v čom je vlastne jadro problému.
Odhliadnuc od dlhého utajovania zmluvy (pred verejnosťou pre ktorej blaho sa všetko konalo), ku jej odtajneniu a následnému opätovnému utajeniu musím povedať, že kameňom úrazu je to, že pán Rusko nezvládol ani tú najzákladnejšiu vec v podnikaní, nepoistil sa. I keď, ak mám byť presný, musíme mu uznať istú poistku predsa len mal. Práve ono spomínané vyvlastnenie. Pán Rusko sa neunúval skúpiť pozemky na ktorých mala stať KIA pred podpísaním dohody, ba čo horšie (i keď to bolo asi nevyhnutné) všetci vedeli kde bude nová automobilka stáť. Keď sa zisťovalo kde by KIA chcela postaviť svoju automobilku pán Rusko nepomýšžal na to, že by nemal ponúkať niečo čo mu (ešte) nepatrí, nie to ešte dokonca prísžúbiť manažérom KIA sporné pozemky pri Žiline. Áno uznavám, bolo by hlúpe skúpiť pozemky na výstavbu predčasne (keď sa ešte nevedelo ani v ktorej krajine KIA bude stavať) ale to neospravedlňuje. Dobrí obchodníci vežmi dobre vedia ako sa poistiť pred nepredvídanou zmenou cien a to celkom jednoducho. Podpíšu s predajcom zmluvu a kúpnej zmluve a je to. V nej si môžu stanoviť záveznú budúcu cenu aj podmienky za akých obchod uzavrú a či ho uzavrú. Navyše pán Rusko toto mohol urobiť v ramci celoštátneho hžadania najlepšieho miesta pre výstavbu a tým by dosiahol aj vežmi priaznivú cenu. Majitelia pozemkov (vtedy ešte nevediac ktorá oblasť je pre KIA najprijatežnejšia) ktorí by mali záujem o predaj by si navzájom konkurovali a snažili by sa prijsť s najatraktívnejšou ponukou.
Svojím neschopným správaním spôsobil pán Rusko viacero problémov. Ako prvé poukázal na medzinárodnej úrovni na to ako sa „seriózne“ s nami (slovákmi) obchoduje (to bude pre „verejné blaho“ našich občanov vežmi prospešné do budúcna). Myslím si, že ďalší investori budú nabudúce opatrnejší pri podpisovaní zmluvy. Tento problém by mi ale osobne až tak nevadil, pretože sa týka len našej zahraničnej reputácie. Druhé a najdôležitejšie na čo ale poukázal je fakt s akým krédom táto vláda a štátna mašinéria pristupujú k súkromnému vlastníctvu a ku svojim občanom. V skratke: pre vaše blaho vás okradneme. Musím dodať, že teraz zavisí všetko na tom či Stavebný Úrad vyhovie žiadosti na vyvlastňovanie, vláda totiž už vyjadrila svoj súhlas. Vyzerá to ale tak, že je už dávno rozhodnuté keď na úrade kolujú názory ako: „Povedzte, že to nie je investícia vo verejnom záujme, keď sem dá niekto tožké miliardy, bol by hlúpy aby z toho neurobil významnú investíciu. Nám to stačí, súhlasime s vyvlastnením.“ Spôsob akým sa bude majitežom uhrádzať náhrada som už načrtol v úvode ale tak realita vždy hovorí najlepšie sama za seba: „Stavebný úrad určí výšku náhrady a spôsob úhrady. Cenu určí podža trhovej ceny v znaleckom posudku.“ Z tohto je jasné že žudia na tomto úrade nemajú ani potuchy o tom čo je to trhová cena. Je to to isté ako keby ste predávali Škodovky za 3 milióny. Vláda by potrebovala nové autá aby sa jej členovia mohli pohybovať po krajine rýchlejšie a bezpečnejšie (to je tiež dôležité pre verejné blaho, či nie?). Preto by do spomínaného obchodu poslala experta na trh s autami ktorý by zistil, že škodovky sú vysoko predražené a stanovil by ich cenu na 300 000 SK. Koho by zaujímal fakt, že majitež nakúpil vozidlá za oveža viac (aj keby to bola z jeho strany možno zlá obchodná taktika). Podstatný zostáva fakt, že ak predá autá vláde prerobí, ak si ich nechá a bude čakať možno ich predá za oveža vyššiu cenu. Štát takto vlastne okradne človeka o peniaze a nejedná sa o nič iné ako o násilne vnútenú maximálnu cenu. Ako príklad uvediem už spomenutého pána Kočnera. Jeho firma Gamatex Plus skúpila niektoré sporné pozemky za 295 SK za m2. Zatiaž mu bolo ponúknutých 103 SK za m2 a 15 dňová doba na rozhodnutie. Myslím, že každý by asi uhádol aká bude jeho odpoveď. Treba si uvedomiť, že trhová cena není cena stanovená štátom ani znalcom (ten ju môže len posúdiť) ale cena ktorú si každý jedinec určí sám na veci vo svojom súkromnom vlastníctve.
Je taktiež vežmi zaujímavé ako sa ale celá táto kauza rozbehla. Pán Rusko odkedy narazil na prvý odpor tak bral vyvlastňovanie len ako jednu zmožností. Neustále sa hovorilo o hžadaní alternatívnej lokality, posúvali sa ceny … Vyzerá to ale tak, že páni s KIA boli neoblomní a pán Rusko poslušne spustil ofenzívu v podobe svojej hlavnej rezervy – poistky, vyvlastňovania. Veď to všetko je pre verejné blaho. Veď splniť sžúbenú dohodu a priviesť zahraničný kapitál je oveža dôležitejšie ako babrať sa tu s pár „nenažranými žgrlošmi“. Podobne by to mohlo dopanúť aj s ďalšími projektami a preto treba ostatným vyslať odkaz ako dopadnú ak sa nám budú priečiť. Nie, nechcem týmto brániť nejako pána Kočnera ani nikoho iného (veď oni sami najlepšie vedia prečo si nedajú povedať od tožkých znalcov), ale chcem len podotknúť, že ktokožvek z nás može byť v budúcnosti jedným z ďalších majitežov podobných pozemkov, ktoré budú stáť v ceste „verejnému blahu“.
Na záver musím uznať, že je toho možno až priveža. Nedá mi ale jedna vec ktorá stalé duní v ozvene vyslovenej pri slove KIA. „Verejné blaho“ je počuť od všadiaž. Pri rozhodnutí o vyvlastnení sa musí určiť či je výtavba vo verejnom záujme. Vláda dookola tvrdí ako jej ide o verejné blaho, verejné blaho, verejné blaho, ver… Pritom vie niekto naozaj čo to je. Keď si niekto povie: „Robím to pre verejné blaho.“ čo tým myslí. Myslí všetkých občanov SR. Ak je to tak, vyvlastňovanie je aj v záujme vlastníkov ktorý nechcú predať svoje pozemky. Je verejné blaho pána Ruska totožné s blahom pána Kočnera? Pravdepodobne nie. Pre koho sa ale potom bude stavať KIA pri Žiline. Pre nezamestnaných? Pravda, asi nájdu v KIA nové pracovné príležitosti ale čo s toho budú mať tí čo sú už zamestnaný? Asi to teda bude ekonomický rozvoj, ktorý KIA prinesie do našej krajiny. Aký ale bude a kto kožko z neho získa? Získa každý rovnaký podiel? A bude prínos ktorý KIA prinesie do našej krajiny vyšší ako strata, ktorú by pán Kočner mal ak by predal svoj pozemok za nižšiu cenu? Nikto zatiaž na podobné otázky neodpovedal a ani sa o ne nezaujímal a predsa, ak chceme hovoriť o „verejnom blahu“ a vyvlastňovaní, mali by byť jedny s prvých na ktoré by sa malo odpovedať.
