V jednom svete najskôr všetko dovolí parlament a až po tom sa to stane. V takom svete by však neexistovali inovácie. V druhom svete sa ako prvé menia veci, až po nich aj zákony.
Róbert Chovanculiak, dennikn.sk
Nedávno obletela internet správa, že generálny advokát dal odporúčanie Súdnemu dvoru EÚ, aby sa v celej Európskej únii nazeralo na Uber ako na klasickú taxislužbu. V prvom rade treba povedať, že advokát si svoju prácu pravdepodobne odviedol svedomito.
Preskúmal definičné charakteristiky Uberu a aplikoval ich na jednotlivé kolónky v reguláciách a legislatíve. A vyšlo mu, čo vyšlo. De facto zákaz prevádzkovania biznis modelu Uberu. Ak by totižto Uber splnil všetky požiadavky, ktoré chcú kompetentní naňho uvaliť, Uber by už nebol Uberom, ale klasickou taxislužbou cez appku.
Uber, samozrejme, nie je nebeská spoločnosť založená anjelmi. Jej zamestnanci a majitelia robia chyby, niekedy sa správajú nemorálne a jej postupy sa nemusia páčiť všetkým. O treste by však mali rozhodovať tí najpovolanejší – jej zákazníci a vodiči. A to tým, že si vymažú aplikáciu Uber zo svojho mobilu. Nie verejný regulátor. A to tým, že jednoducho zakáže jeho fungovanie. Článok sa tak venuje práve iba tejto otázke: zakázať Uber len preto, že nezapadá do správnej kolónky?
Nepochopenie biznis modelu
Aj keď sa to mnohým nezdá, biznis model Uberu je značne odlišný od klasickej taxislužby. To, čo Uber umožnil, je aktivovanie nevyužívanej kapacity – voľných automobilov a voľného času ľudí. Inými slovami umožnil amatérom, ktorí nemajú záujem plnohodnotne sa venovať profesii taxikára, aby z času na čas využili svoje voľné auto a voľný čas na privyrobenie si.
Ak dnes potrebujete peniaze, zajtra sa stanete vodičom Uberu, pozajtra zarábate a popozajtra s tým môžete seknúť. A pritom poskytujete bezpečnú, kvalitnú službu, ktorá vyhovuje zákazníkom. To je pridaná hodnota Uberu.
Táto pridaná hodnota sa však vytratí, keď aplikujeme prehnané a zväzujúce regulácie taxikárov na vodičov Uberu.
Ako si môže Uberista jazdiaci desať hodín do týždňa dovoliť kúpiť taxameter, označenie vozidla, rezervovať parkovacie miesto alebo dokonca absolvovať rôzne testy a skúšky? Nemôže. Preto namiesto toho Uber ponúka bezplatnú mobilnú aplikáciu, ktorá zaznamenáva trasu a cenu lepšie ako taxameter, GPS systém s interaktívnou mapou, ktorá funguje lepšie ako pamäť taxikára a taxík na nej nájdete aj bez toho, aby bol označený žltou svietiacou krabičkou.
No predovšetkým aplikácia obsahuje reputačné mechanizmy, ktoré vytvárajú tlak na kvalitnú a bezpečnú službu.
Najlepší možný svet
Aj napriek tomu však môže niekto povedať, že podľa dnešných zákonov Uber spadá do kolónky „taxislužba“, a preto by mal bezpodmienečne rešpektovať súčasné regulácie. A až následne by mal politikom vysvetliť, ako funguje jeho biznis model a tí následne prispôsobia regulácie z 19. storočia technológiám 21. storočia.
Takto by to možno fungovalo v ideálnom svete. My však nežijeme v ideálnom svete a musí nám stačiť najlepší možný svet. Aké sú teda možné alternatívy? Uber sa mohol rozhodnúť vyvinúť svoju aplikáciu a začať s ňou obchádzať všetky štáty a samosprávy sveta. V powerpointovej prezentácii by politikom ukázal, ako super to bude celé fungovať aj bez taxametra, označenia a predovšetkým bez rôznych testov a skúšok. Vysvetlil by im, že toto všetko dokáže nahradiť a ešte vylepšiť.
Koľko politikov by musel navštíviť? Koľkí by vôbec boli ochotní stretnúť sa? Koľkí by mu uverili? Koľkí by spísali novú reguláciu a koľko z toho by prešlo parlamentom? A najdôležitejšie, koľko by to celé trvalo a kto by to platil? Odpoveď je zrejmá. V takomto možnom svete by dnes Uber neexistoval a my by sme sa tu dnes o ňom nebavili.
Druhý možný svet je taký, kde Uber príde do krajiny alebo mesta a najskôr sa sústredí na uspokojenie zákazníkov a vodičov, pričom si nerobí ťažkú hlavu s plnením všetkých regulácií (ktoré ani nemôže splniť v rámci svojho biznis modelu). Následne až keď získa zákazníkov a vodičov a presvedčivo im ukáže funkčnosť a bezpečnosť svojho biznisu, pokúsi sa vysvetliť politikom, že by bolo možno načase zmeniť regulácie.
Áno, nie je to ideálny svet. Ideálne by to bolo naopak. Znova však opakujem – nežijeme v ideálnom svete a musíme si zvoliť najlepší možný. A ktorý z týchto dvoch možných svetov by ste si zvolili vy? Ja ako ekonóm určite ten druhý. A tu sú dôvody.
Čo prináša zdieľaná ekonomika
Tak ako pri nakladaní s verejnými zdrojmi nám dnes už nestačí, že „všetko prebehlo v súlade so zákonom“, ale snažíme sa nájsť hodnotu za peniaze toho-ktorého výdavku, rovnako by sme mali postupovať aj v prípade regulácií. Aká je hodnota za peniaze súčasnej regulácie taxikárov?
Stačí sa pozrieť na to, ako vyzerá test odbornej spôsobilosti, kde sa pýtajú napríklad na to, čo je to akcia (cenný papier), čo je a čo nie je živnosť a aká je maximálna povolená rýchlosť v obci. Podobne „funguje“ meranie reflexov cez stláčanie klávesnice na psychotestoch.
Zdieľaná ekonomika nám tak ukázala, že množstvo súčasnej regulácie je načase zmeniť, lebo to ide aj bez nej – a lepšie. To by sme sa v prvom možnom svete – kde Uber a ostatnú zdieľanú ekonomiku hneď zakážeme alebo by ani nevznikla – nedozvedeli.
Po druhé, ako bolo vysvetlené v úvode, Uber pomáha aktivizovať doteraz zaháľajúce zdroje (auto a voľný čas). Ekonóm by tak povedal, že zdieľaná ekonomika nás posúva bližšie ku hranici produkčných možností. Filozof by hovoril o rozširovaní mierumilovnej kooperácie množstva ľudí. A obyčajný človek vidí lepšie a lacnejšie služby a flexibilnú možnosť privyrobiť si. Jednoducho, zdieľaná ekonomika zvyšuje blahobyt v spoločnosti.
Treťou výhodou je potenciál do budúcnosti. Tu v zásade nejde iba o Uber, ale aj množstvo ďalších platforiem a ich ešte neexistujúcich konkurentov. Kto vie dnes povedať, aký potenciál do budúcnosti zakazovaním zabíjame? Vznikol by Hopin alebo Liftago, ak by sa nemohli inšpirovať Uberom?
Keby takto uvažovali naši predkovia, tak dnes sa možno vozíme na koňoch a svietime si sviečkami. Keby každá inovácia musela byť najskôr schválená v parlamente, žili by sme dnes v smutnom svete. Vo svete s minimom inovácií.
